Často kladené otázky

Elektrické podlahové vykurovanie je celkom bežný spôsob ekonomického a ekologického vykurovania budov. Pre váš projekt vám radi spracujeme cenovú ponuku. Potrebujeme len velkost obytnej plochy priestoru.

Životnosť Infra-fólie závisí na prevádzkových hodinách, spôsobe uloženia a regulácií. V prípade, že je vykurovací systém s reguláciou FORHIT životnosť bude min. 30 až 50 rokov. Horná hranica životnosti závisí na prevádzkových hodinách vykurovacieho systému. Všeobecne platí, že vyššie uvedené výrobky majú takú životnosť, akú má stavebná časť. Firma dáva záruku 10 rokov v prípade, že sú bezpodmienečne dodržané pokyny pre montáž.

Sálanie je proces, pri ktorom sa teplo z tepelného zdroja (napr. zo sálavého panelu) šíri priestorom vo forme infračervených lúčov. Po dopade lúčov na iné pevné teleso sa infračervené vlnenie mení na tepelnú energiu a teleso je intenzívne ohrievané. Jedná sa v podstate o podobu slnečného žiarenia. Toto vykurovanie je úsporné hlavne vďaka týmto trom bodom:
- Stropné vykurovanie oproti ostatným systémom je tým úspornejšie, čím vyšší strop je v miestnosti. Teplo je smerované dole k podlahe, teda do miesta, kde je potrebné na rozdiel od nástenných radiátorov a konvektorov
- V prípade „radiátorov“ a konvektorov teplý vzduch prúdi nerovnomerne, čím môže vyvolávať pociť chladu a nútiť vás nastaviť vyššiu teplotu na termostate. Každý stupeň nastavenej teploty nad 20°C znamená ďalších 5% nákladov na energiu.
- Sálavé panely priamo ohrievajú človeka, bez ohrievania vzduchu. Vďaka tomu môžeme nastavenú teplotu znížiť o jeden až dva stupne Celzia a budeme pociťovať rovnakú tepelnú pohodu ako pri vykurovaní konvektormi – len s teplotou nastavenou až 2°C vyššie, takže spotrebou až 12% vyššou.

Pri strope sa drží len teplý vzduch, nie teplo. Tento jav je známy pri vykurovaní radiátormi a konvektormi. Tieto telesá majú výrazne nižšiu teplotu ako je teplota vzduchu. Vzduch v styku s týmto vykurovacím telesom sa od telesa ohrieva a zväčšuje svoj objem, čím klesá jeho objemová hmotnosť. Chladnejší vzduch s vyššou objemovou hmotnosťou tento teplý vzduch vytláča smerom hore a znamená to, že najväčšie teplo je pri strope, kde ho vôbec nepotrebujeme. Sálavé stropné infra kúrenie vyžaruje od zdroja (v našom prípade od stropu k podlahe) infračervené lúče, ktoré sa menia na teplo pri dopade na pevné alebo kvapalné látky. Často krát sa ľudia postavia na stoličku pod zdroj tepla a tvrdia, že pri strope je teplejšie. Preto pre lepšie pochopenie tepelného sálania je dobré porovnanie so svetelným lúčom. Svetelný lúč sa šíri rovnako ako infračervený lúč elektromagnetickým vlnením, oba lúče sa zhodne odrážajú od lesklých predmetov a sú pohlcované tmavými predmetmi. Svetlo vnímame zrakom, teplo povrchom tela teda aj rukou. Svetelný aj infračervený lúč sa šíri kolmo od zdroja. Je dobré vykonať pokus s bodovou žiarovkou a infra fóliou. Najhustejší svetelný tok smeruje dole alebo smerom, ktorým je žiarovka namierená (budeme mať panel aj žiarovku inštalovanú tak, že tok bude smerovať dole). Rovnako sa chová aj sálavý panel, vďaka mikroskopickej nerovnosti povrchu silicating je najhustejšia časť tepelného sálania smerovaná v kónuse smerom dole. Samozrejme svetelné aj infračervené lúče sa čiastočne odrážajú, preto vidíme mimo osvietenú časť šero, rovnako je to aj pri infra žiarení, časť lúča sa odráža a ohrieva steny apod. Pokiaľ sa pozrieme na žiarovku zo vzdialenosti 0,1m, ihneď nás začne bolieť oko a prestávame vidieť, podobne je to aj pri sálavom panely, pokiaľ dáme dlaň 0,1m od sálavého panelu, pocítime nepríjemné pálenie. Pokiaľ sa však na žiarovku aj fóliu pozrieme z piatich metrov uvidíme prijateľné svetlo a pod fóliou pocítime príjemné teplo. Hustota svetelného aj infračerveného žiarenia sa vzdialenosťou od zdroja znižuje, ale zvyšuje sa osvietená, osálavaná plocha ( nemusíte mať obavy – energia sa nestráca). Prírodným zdrojom svetelného aj infračerveného lúča je slnko. Infračervený lúč prechádza vesmírom, kde je teplota pod bodom mrazu, prechádza atmosférou a vzduchom, ale na teplo sa premení až pri dopade na pevné alebo kvapalné látky, od týchto látok sa potom ohrieva vzduch.

Pokiaľ budeme mať len priestorový termostat ( poprípade so sondou v podlahe limitujúcou hygienickú hranicu teploty podlahy 28°C), tak pri vykurovaní miestnosti prídavným vykurovacím telesom, v našom prípade teplovzdušným krbom, vypne kúrenie v podlahe a podlaha vychladne. Tento režim je ekonomický, avšak môže byť nekomfortný. Pokiaľ budeme mať len sondu v podlahe, podlaha bude pri kúrení v krbe stále teplá. Táto prevádzka je síce komfortná, ale nie je ju možné nazvať ekonomickou. Jasná odpoveď na túto problematiku nie je a závisí na každom zákazníkovi individuálne. Niekto je rozumným hospodárom a iný si za komfort rád priplatí nech to stojí, čo to stojí.

Niektorí výrobcovia plávajúcich podláh sa domnievajú, že elektrické vykurovanie prehrieva podlahu a môže dochádzať po určitej dobe k jej deformácií. V prípade, že je použité teplovodné vykurovanie, teplota vstupnej vody je obvykle v rozmedzí 40 až 50°C, odporúčaná teplota podlahy je ale len 28°C. Pri elektrickom vykurovaní je teplota podlahy limitovaná podlahovou sondou, takže nastavenú teplotu neprekročí. Z toho vyplýva, že nebezpečenstvo prehrievania hrozí skôr pri teplovodnom systéme. Ďalší argument výrobcov je ten, že teplotný nábeh el. vykurovania je príliš rýchly a opäť môže dochádzať k deformácií. Teplotný nábeh el. vykurovania je naozaj rýchlejší ale zase nie tak rýchly, aby mohol podlahu poškodiť. K prudšej zmene teplôt dochádza napríklad, keď slnko zasvieti cez strešné okno na podlahu, behom pár minút môže vzrásť teplota až na 50°C.

Infračervené žiarenie vniká od všetkých telies, ktoré sú teplejšie ako okolie. Takže, keď sa vykurovacia fólia nahreje, odovzdáva teplo sadrokartónu, ten sa ohrieva a začne energiu odovzdávať v podobe infračerveného žiarenia.

Montáž infra fólie do zvislých konštrukcií zakazuje norma STN EN 60335-2-96, montáž je možná až od výšky 2,3 m . Odporúčali by sme vykurovacie fólie inštalovať do stropu, alebo do šikmín, ktoré majú sklon menší ako 45°od zvislej roviny

Vykurovacie fólie musia byť zapojené cez prúdový chránič, aj keď ide o bežné prostredie.